Príbeh
22/57

Celeste Buckingham Dievča, ktoré v hudbe objavilo zázračný liek

Príbeh o Celeste Buckingham, pre ktorú sa hudba stala celoživotnou láskou a vyliečila jej problémy s výslovnosťou.

Keď bola Celestínka celkom malá, trápili ju starosti. Deti v škôlke sa jej vysmievali. Nechceli sa s ňou hrať len preto, že Celestínku neposlúchali slová. Vždy sa jej v ústach akosi pomotali. Zneli inak, ako slová ostatných detí. Šušťali a rapotali. Bolo to preto, že sa Celestínka so svojou rodinou prisťahovala na Slovensko z Ameriky. Nerozumela ani nehovorila dobre po slovensky. Pre malé dievčatko to veru nebolo ľahké. Cítila sa ako zakliata princezná v zakliatej krajine. Rodičia videli jej trápenie a hľadali pre ňu liek. Mnohí dobrí ľudia skúšali Celestínke pomôcť radami aj lekárskymi fígľami tak, ako v rozprávke, kde sa obyčajne k zakliatej princeznej privolávajú mudrci aj lekári z celého sveta.

Nakoniec ale kliatbu prelomila jej vlastná mamička. Uvažovala, ako ľudia tvoria slová:  

„Môžeme hovoriť, šepkať, kričať, alebo si vyberieme iný, čarovný spôsob – spev! Slová oblečené do hudby sa ľahšie vydierajú z úst. Melódia im pomáha, nesie ich na svojich krídlach ďaleko a vysoko. A rytmus pomôže malému jazyku tvoriť hlásky pomaly a v pokoji.“

A tak prihlásila svoju dcérku na hodiny spevu. Celestínka sa učila dýchať a otvárať ústa ako kapor, neskôr si jazýček cvičila na prvých piesňach. A tak krok po kroku, hodinu po hodine, ju jazyk viac poslúchal. Navyše sa ukázalo, že Celestínka v sebe skrýva veľký hudobný talent, ktorý ako semienko pomaly klíčil, rástol, rozvíjal sa, a keď zakvitli prvé úspechy, problém bol preč. Hudba sa stala jej celoživotnou láskou. Vyliečila jej ťažkosti s výslovnosťou aj smútok z toho, že sa jej deti vysmievali.

Keď Celestínka o kúsok vyrástla, dostala jej mamička ďalší skvelý nápad. Bol práve predvianočný čas, všetci ľudia pripravovali darčeky pre svojich blízkych. Aj v rodine Buckinghamovcov túžili vymyslieť niečo originálne, čo by potešilo ich milovaných v ďalekej Amerike. Keďže Celestínka a jej sestrička krásne spievali, rezervovali si čas v profesionálnom nahrávacom štúdiu, nahrali pieseň a poslali ju za oceán ako darček. Počas nahrávania si hudobníci v štúdiu všimli Celestínkin talent a navrhli jej, aby sa prihlásila do pesničkovej súťaže:

„Mohla by byť z teba veľká hviezda. Superstar!“

„Prečo nie,“ povedala si Celestínka. Už od malička bola veľmi odvážna a nezľakla sa žiadneho dobrodružstva. A súťaž Superstar veru bola dobrodružstvo priam obrovské. Mnoho ľudí, svetlá reflektorov, chladné mikrofóny, neustála pozornosť médií, strata súkromia a veľké napätie – to všetko patrí k televíznej show. Celestínka ten tlak zvládla, no smútila, že nevyhrala. Do jej ešte detského sveta preniklo prvé veľké sklamanie.

Potom nastal čas prvého veľkého vystúpenia. Svedomito sa pripravovala. Koncert pre ňu veľa znamenal. No keď sa postavila na pódium, s hrôzou zistila, že poslucháči neprišli. Len pár ľudí postávalo okolo. Bez podpory divákov akoby spievala len sama pre seba. Hanbila sa a srdiečko mala plné žiaľu. Keby sme boli v rozprávke, presne v tejto chvíli by  na scénu vstúpil zlý Černokňažník, aby malú princeznú opäť zaklial do ticha a smútku. Takmer sa mu to i podarilo. Cestou domov z koncertu zaliali Celestínku slzy a vážne premýšľala, že už nikdy nevezme do rúk mikrofón. Našťastie v rozprávkach žijú dobré víly, vedľa ktorých nemajú Černokňažníci najmenšiu šancu. Mamka ako láskavá víla si plačúcu Celestínku pohladila a povedala:

„Nevzdávaj sa, dcérka moja. Ak prestaneš spievať,  hodiny tvrdého cvičenia sa premenia na zbytočne stratený čas. Nezabudni, že hudba je liek. Vyliečila ťa, keď si bola malá, nie? Neúspech nie je žiadna katastrofa. Vlastne je to tiež len taký liek – štipľavá tabletka proti chorobe, ktorá sa volá pýcha. Pomôžem ti, len prestaň plakať a začni spievať.“

Celestínka sa teda opäť nadýchla. Začala komponovať a spievať, no dlho sa jej nedarilo. Možno mala malá princezná preukázať aj ďalšiu vlastnosť, bez ktorej sa budúce kráľovné nezaobídu – trpezlivosť. Tóny a kostrbaté slová nových piesní sa jej zadŕhali v hlave a ústach rovnako boľavo, ako keď bola maličká. Až v jednu hviezdnu noc, keď si už naozaj nevedela rady, začala klopkať po gitare naliehavý rytmus a pocítila veľkú túžbu utiecť kamsi ďaleko. Utekať, bežať…

Run, run – veľký hit bol na svete!

Celestínka vyštartovala ako raketa. Úspech sprevádzali ocenenia, vypredané koncerty, sláva na hudobnom nebi aj filmová sláva. Bolo to úžasné a mohli by sme povedať, že rozprávka má pre Celestínku šťastný koniec. Teraz je slávna, obdivovaná a uznávaná hviezda. No Celestínka pocítila, že si nechce nechať zázračný liek len pre seba. Z výšky pódia a v žiari reflektorov odrazu uvidela okolo seba trpiacich, chorých ľudí. Všimla si, že keď začujú hudbu, tváre sa im rozžiaria a aj ich boľavé telá sa rozhýbu v rytme jej piesní. A pochopila, že peniaze, ktoré jej piesne zarobia, môžu naozaj pomôcť chudobným a núdznym ľuďom.

Celeste Buckingham nám všetkým prináša radosť a nádej svojou hudbou. Hoci komponuje piesne prevažne v angličtine, dokáže spievať i hovoriť krásnou, ľúbozvučnou slovenčinou, ktorú by jej mohli závidieť mnohí rodení Slováci. Založila neziskovú organizáciu IFSE (Institute for Sustainable Education), ktorá pomáha deťom s telesným a mentálnym postihnutím, autizmom a národnostým menšinám, a tak dokázala svoj úspech premeniť na liečivé kvapky pre iných.

A toto je najkrajšie pokračovanie rozprávky o Celestínke a jej zázračnom lieku.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy