Príbeh
18/57

Matia Lenická Dievča, ktoré bolo iné

Príbeh o dídžejke Matii, ktorá sa nebála prijať svoju vlastnú jedinečnosť.

Bolo raz jedno dievčatko a volala sa Matia. V niektorých veciach bola ako všetky ostatné dievčatká v jej veku: mala rada pekné šaty, komiksy so superhrdinkami a trblietky. Dokonca sa ako superhrdinka aj obliekala a veľmi sa jej to páčilo. Vtedy sa naplno cítila sama sebou. A predsa si už od mala uvedomovala, že je trochu iná, ako všetky ostatné dievčatá, ktoré poznala.

Keď prvýkrát počula rozprávku o škaredom káčatku, ktoré sa trápilo, že vyzerá inak, ako všetky ostatné káčatká na jazere, uvedomila si, že jej vlastný príbeh sa na ten rozprávkový veľmi podobá. A kým škaredému káčatku to trvalo celé leto, kým pochopilo, že sa trápilo zbytočne, pretože z neho vyrástla nádherná biela labuť, Matii to zabralo trochu dlhší čas.

Spočiatku ju to, že je iná, ako ostatní, trápilo. Nikomu o tom nepovedala. Dokonca ani svojim rodičom. Aj keď ju obaja veľmi ľúbili, bála sa, že by ju nepochopili a prestali by ju mať radi. Snažila sa byť taká, ako to od nej očakávalo okolie. Robila to, čo považovali za normálne. Preto sa nikdy neobliekala do dievčenských šiat vtedy, ak by ju mohol niekto vidieť. Rodičia aj celé jej okoliu totiž Matiu volali Matúš, pretože v skutočnosti vyzerala ako chlapec. Preto svoju inakosť celé roky tajila a skrývala.

Matia mala veľmi rada hudbu a snívala o tom, že sa jedného dňa stane slávnou dídžejkou. Na svojom sne začala pracovať veľmi skoro: už ako 12-ročná sa naozaj stala dídžejkou! Jej obľúbený hudobný štýl je drum and bass. Matia svoje pocity vkladala do hudby a tá sa ľuďom veľmi páčila. Tak veľmi, že si ju začali volať aj do zahraničia. Jej prezývka, teda umelecké meno, je B-Complex. Dostávala pozvania hrať do celého sveta. Poznalo ju a malo rado množstvo ľudí, ktorých netrápilo, ako vyzerá. Páčila sa im jej hudba a často ani nevedeli, ako Matia vyzerá.

Pri pobyte v zahraničí si Matia uvedomila, že tam ľudia neriešia, ako človek vyzerá, ale ako koná a čo je v ňom. Každý z nás je v niečom iný. Niekomu odstávajú uši, niekto má veľký nos alebo píše ľavou rukou, niekto má tmavšiu pokožku a niekto iný zase nosí okuliare alebo má krivé zuby. Každý z nás sa odlišuje od tých ostatných, pretože všetci sme jedineční. Každý z nás je neopakovateľný originál. A ešte jedna vec je dôležitá: nikdy by nás nikto nemal posudzovať podľa toho, ako vyzeráme. Najdôležitejšie je to, čo máme vo svojom vnútri. Či sme dobrí ľudia a robíme správne veci. A keď podľa svojho vnútra budeme žiť a nebudeme tým nikomu ubližovať, vtedy budeme naozaj šťastní.

Keď si toto všetko Matia uvedomila, prestala sa trápiť, že je iná. A prestala to skrývať. Povedala to všetkým nahlas. Dokonca aj svojim rodičom. A oni ju pochopili a stále ju ľúbia (aj keď sa ešte občas mýlia a oslovia ju Matúš).

Odvtedy je pre všetkých Matia a ona sa cíti naozaj slobodná, pretože sa už nemusí skrývať. Verí, že svojím príkladom pomôže aj iným ľuďom, ktorí sa boja prijať svoju vlastnú jedinečnosť, nech je akákoľvek. Matia má pre teba jednu radu: Ak si myslíš, že si iný/iná, ako ostatní a nevieš si s tým rady, požiadaj o pomoc nejakého dospelého, ktorému dôveruješ a s ktorým sa môžeš porozprávať. Môže to byť niekto blízky, ale tiež odborník, napríklad psychológ. Dôležité je vedieť, kto si a čo chceš. Keď sa nebudeš báť a budeš kráčať za svojím snom, jedného dňa sa ti splní!

Matia žije svoj sen a je naozaj šťastná. Býva v Bratislave so svojím psom a vo vlastnom hudobnom štúdiu robí to, čo ju najviac baví.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy