Príbeh
20/57

Michal Novinski Chlapec s jemným sluchom a rýchlou hlavou

Príbeh talentovaného chlapca, ktorý mal schopnosť zapamätať si a zahrať každú melódiu, ktorú počul.

Michal bol chlapec s veľmi rýchlou hlavou. Už od detstva sa mu stávalo, že mu myšlienky predbiehali jedna druhú a on sa ich potom pokúšal dohnať slovami. Slová sa mu pritom lepilina jazyk a myšlienky mu utekali, takže ak ste ho počúvali, zdalo sa vám, že chce povedať stovecí naraz.

A jemu sa to zdalo tiež. Znervózňovalo ho to. A keď bol nervózny, jeho myšlienky boli nervózne s ním. A potom nielenže utekali, ony pobiehali dopredu a dozadu, poskakovali, šmýkali sa a padali. Ľudia, čo ho počuli, mu nerozumeli. Niektorí sa mu dokonca smiali.

Jedného dňa sa Michal započúval do hudby, ktorá sa mu páčila a zistil, že jeho myšlienky sú pri počúvaní pokojnejšie. A keďže sa veľmi rýchlo naučil hrať, dokázal tú hudbu zahrať aj na klavíri. Vtedy sa jeho myšlienky úplne upokojili a on dokázal rozprávať, ako rýchlo chcel. A všetci mu rozumeli.

Michal mal schopnosť zapamätať si každú melódiu, ktorú počul. A všetko, čo si pamätal, dokázal aj zahrať. A okrem toho zistil, že nie všetky melódie, ktoré počuje, počujú aj ostatní ľudia. Hudba sa stala veľmi dôležitou súčasťou jeho života. Keď to potreboval, pomáhala mu sústrediť sa, rozveseliť sa alebo oddychovať.

Keď bol Michal starší, prišiel do Bratislavy, aby študoval hudbu na vysokej škole. Škola ho veľmi nebavila, takže z nej dosť rýchlo odišiel. No v Bratislave ostal. Aby mal z čoho žiť, zarábal si na Vysokej škole múzických umení ako korepetítor – to je klavirista, ktorý hrá hudbu študentom herectva na hodinách pohybu alebo spevu. A aj keď väčšinou hral veci, ktoré zložili iní, mnoho študentov aj učiteľov si všimlo jeho talent naladiť sa na druhých tam zahral aj niečo z hudby, ktorú počul len on sám. A tak všetci videli (ale hlavne počuli), že Michal má nielen talent muzikantský, ale aj skladateľský.

Z peňazí, ktoré zarobil, si kúpil syntetizátor – to je klavír, ktorý mohol nosiť všade so sebou. A aj ho všade nosil. Chodieval s ním aj na súťaže v improvizovanom hraní divadla. Volali sa Improliga a boli to súťaže v hraní divadla bez prípravy. Michal na nich hrával pravidelne, pretože už vtedy dokázal hrať aj skladať hudbu bez prípravy. Keďže dokázal hrať na klavíri tak, že jeho hudba ladila s tým, čo na javisku predvádzali herci, stal sa rýchlo veľmi obľúbeným muzikantom a všetci chceli, aby na Improlige hral pre nich.

Jeho hudobné improvizácie mali všetci veľmi radi. Michal vedel napodobniť hocijakú kapelu alebo hudobníka, dokázal vložiť do hudby náladu alebo štýl, aký si kto vymyslel. Svojím hraním zabával ľudí celé noci v baroch a kluboch – hostia si uňho objednávali nielen piesne, ale aj akým štýlom ich má zahrať. A Michal vždy všetky úlohy hravo zvládol.

Ľudia to milovali, Michal ich zabával a zabával sa pritom aj sám. Po istom čase ale zistil, že robiť stále to isté až taká zábava nie je a jeho nepokojná myseľ sa rozbehla akoby všetkými smermi naraz. Michal sa prestal cítiť dobre. Začal mať pocit, že musí urobiť niečo poriadne.

Vtedy ho oslovil choreograf Ondrej, ktorý od neho chcel, aby skomponoval hudbu do baletu. Michal využil svoju schopnosť naladiť sa na iných a zložil presne takú hudbu, akú si Ondrej predstavoval. Balet mal veľký úspech a Michalove schopnosti si začalo všímať čoraz viac ľudí.

Po úspechu baletu začal Michal spolupracovať so slávnym mímom Milanom. Mím je herec, ktorý hrá bez toho, aby používal slová. Spolupráca s mímom bola pre Michala ďalšia zaujímavá skúsenosť. Musel za ňou odcestovať do Nemecka, krajiny, ktorej jazyku veľmi nerozumel, takže sa tam, najmä spočiatku, cítil trochu ako mím.

Po návrate z Nemecka sa Michal spriatelil so slávnym muzikantom Mariánom. Marián bol skladateľ a bývalý člen slávnej kapely Prúdy. Marián bol zo starej školy a keďže hudobné nástroje boli stále modernejšie, potreboval s nimi občas trochu pomôcť. Michal sa rozhodol, že mu pomôže pri práci ako asistent. Marián bol geniálny skladateľ a zároveň veľmi vzdelaný človek. Michal sa od neho naučil slobodne premýšľať aj tvoriť, naučil sa od neho trpezlivosti a pomocou neho objavil sám seba a svoju vlastnú hudbu.

Odkedy Michal objavil sám seba ako hudobného skladateľa, stále skladal hudbu. Jeho hudba znie v mnohých divadlách na Slovensku aj v Čechách. Michal zložil hudbu do mnohých filmov, napríklad do českých rozprávok pre režiséra Honzu Kuky sa vracia a Tři bratři, aj do iného Honzovho filmu o malom chlapcovi počas druhej svetovej vojny Po strništi bos. Michal skladal hudbu aj do filmov o horách a prírode, ktoré nakrútil cestovateľ a horolezec Pavol. Veľa z tých filmov získalo aj významné ceny po celom svete. A mnoho z tých cien dostala práve Michalova hudba.

Michal je veľmi pracovitý skladateľ, stále niečo robí. Jeho pracovitosť a trpezlivosť mu dáva slobodu robiť to, čo miluje, s ľuďmi, ktorých má rád. Myslím si, že práve preto je Michal šťastný človek s rýchlou hlavou a jemnými ušami.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy