Heňa Farkašová Dievča, ktoré letelo ako vták

Heňa už od narodenia vnímala svet akoby cez zahmlené sklo. Videla len obrysy tvarov, svetlo a tmu. Mama jej však opakovala, že aj tak môže byť rovnako šikovná ako jej traja zdraví bratia. Heňa tomu verila a chcela robiť všetko, čo aj oni. Bicyklovala sa a liezla s nimi po stromoch. Občas i tajne, lebo lekári jej šport zakazovali. Kým bola s bratmi, nič ju neodradilo. Ani nehody, modriny a škrabance. 

Na základnú školu začala chodiť so zdravými deťmi. Posmievali sa jej, lebo nosila okuliare s hrubými sklami a škúlila. Stávalo sa jej, že v škole niekam nevedela trafiť a nenašiel sa nikto, kto by jej pomohol. Dávali jej najavo, že je iná a na obtiaž. Na telesnej nemohla cvičiť s ostatnými. Celú hodinu sedela na lavičke a počúvala búchanie lopty, vŕzganie tenisiek na parketách a svišťanie tiel, ktoré sa preháňali zo strany na stranu. Túžila sa hýbať spolu s nimi. 

Potom Heňa odišla z domu na strednú odbornú školu pre študentov s problémami zraku. Niektorí jej noví spolužiaci boli nevidiaci, to znamená, že nevideli ani toľko, čo ona. Keď niekam nevedeli trafiť, poprosili ju o pomoc a ona im ochotne pomáhala. Teraz bola ona tá potrebná a zdatnejšia. A učitelia pre ňu pripravovali stále nové výzvy.

Keď mala sedemnásť rokov, prvýkrát v živote sa postavila na lyže. Na lyžiarskom so spolužiakmi zo strednej školy. Kým iní si rozochvene obúvali na vrchu kopca lyže, ona sa nevedela dočkať. Učiteľ jej povedal, že má pod sebou prázdny svah. Heňa smelo urobila najprv dva začiatočnícke pluhové oblúčiky a potom už celkom prirodzene začala prikladať lyžu k lyži. Akoby sa narodila pre lyžovanie.

Heňa sa rozhodla, že chce ísť na paralympiádu.  Je to olympiáda pre telesne a zrakovo postihnutých športovcov. Profesionálni zrakovo postihnutí lyžiari majú navádzača. Človeka, ktorý lyžuje pred nimi a dáva im hlasové pokyny. Heňa začala tvrdo trénovať so svojou navádzačkou Nataly Šubrtovou. Pri jednej škaredej zrážke si na štyroch miestach zlomila tvár a museli ju operovať. Hneď ako sa zotavila, trénovala ďalej. Chcela ten pocit zažívať zas a znova. Keď letela dolu svahom, cítila sa silná a slobodná ako vták.

Heňa získala s Nataly na troch paralympiádach dokopy deväť zlatých, jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Je našou najúspešnejšou paralympioničkou a stále intenzívne trénuje. O svojich úspechoch chodí rozprávať iným, napríklad aj do svojej bývalej základnej školy. Žiaci si môžu jej medaily nielen pozrieť, ale aj poťažkať a ohmatať. Zatvoriť oči a precítiť ich v rukách. Tak ako Heňa.