Janette Motlová-Maziniová Dievča, ktoré prečítalo 575 kníh

Janette sa narodila v rómskej rodine do chudoby, ktorú si väčšina z nás nevie ani predstaviť.

Janettini rodičia veľmi tvrdo pracovali, aby si rodina mohla každý deň kúpiť jedlo a tak sa jej nemali čas venovať. Ale dievčatko bolo veľmi zvedavé a v hlave jej vírilo kopec nezodpovedaných otázok. Chcela vedieť na akom strome rastie pomaranč alebo či sa človek naozaj vyvinul z opice.

Preto sa veľmi tešila do školy. Vedela, že tam budú učiteľky, učitelia a knižky, ktoré pre ňu budú mať odpovede. Nenechala sa odradiť, ani keď sa jej deti smiali a nechceli sa s ňou kamarátiť, lebo bola Rómka.

Knihy otvorili Janette dvere do nových svetov. Raz jej pani učiteľka povedala, že veľkosť a múdrosť človeka sa násobia počtom prečítaných kníh. Školáčka si to zobrala k srdcu a čítala neustále, kedy len mohla. Všetky prečítané knihy si zapisovala do zošita a keď mala pätnásť rokov, dorátala sa k číslu 575 prečítaných kníh.

Kedže boli chudobní, Janette nemala vlastné knihy. Do mestskej knižnice sa bála ísť, pretože keď tam boli so školou, nedovolili sa jej kníh ani dotknúť, lebo by ich vraj zašpinila alebo zničila. Čítať si teda chodila do kníhkupectva, kde predavačky podporovali jej nadšenie pre knihy. Jedného dňa tam stretla pani Knižnú. Túto prezývku vymyslela Janette knihovníčke, ktorá ju zobrala do maličkej knižnice a naučila ju nielen si knižky vyberať, ale aj naozaj rozumieť prečítanému. 

Keď Janette začala chodiť na gymnázium, všetci príbuzní a známi jej hovorili, že je to zbytočné. Neboli hrdí, že sa na gymnázium dostala ako jediná z komunity. Základná škola jej má stačiť! Dobré rómske dievča sa má vydať a starať sa o domácnosť. Ale Janettina mama svoju tvrdohlavú a odhodlanú dcéru podporovala. A súčasne sa bála, že ju medzi bielymi, vzdelanými ľuďmi stratí.

Na gymnáziu spolužiaci prijali Janette medzi seba a neposmievali sa jej kvôli tomu, že má tmavú pokožku a že je z rómskej komunity. Keď napríklad išli na lyžiarsky výcvik, tak jej požičali celý výstroj, aby si nemusela kupovať lyže a lyžiarky, ktoré si nemohla dovoliť. Janette zmaturovala s vyznamenaním a začal sa jej dospelý život.

Vydala sa, porodila syna a bola odhodlaná využiť svoje vzdelanie a pracovať. Ale keď si hľadala prácu, často ju odmietli len preto, že je Rómka. Mysleli si, že je hlúpa a nešikovná a nedali jej šancu ukázať, čo je v nej. Ale vytrvala a nakoniec vždy stretla človeka, ktorý veril v jej schopnosti.

Janette sa na ľudí, ktorí voči nej mali predsudky, hnevala a často bola veľmi smutná, ale nikdy nevzdala to, čo si predsavzala. Začala pomáhať rómskym deťom, aby sa im lepšie darilo v škole a v živote. Motivovalo ju to, aby popri práci vyštudovala vysokú školu. Po jedenástich rokoch sa vrátila k učebniciam, na prijímačkách ju vybrali medzi 30 študentov z 200 ľudí, ktorí sa hlásili a získala aj štipendium. Keď doštudovala, jej štátnice boli doma v komunite veľká oslava.

Vďaka jej nápadom a energii v rôznych povolaniach, ktorým sa odvtedy venovala, sa darí meniť veci tak, aby všetky deti mali v škole rovnako dobrý štart do života, aj keď možno pochádzajú z chudobnej rodiny, majú inú farbu pleti, slovenčina nie je ich rodný jazyk alebo majú nejaký zdravotný problém. 

Dnes je Janette mama troch detí a je vzorom pre všetkých, ktorí sa chcú učiť a meniť svoje okolie, Slovensko a svet k lepšiemu. O svojom životnom príbehu napísala aj knihu. Volá sa Cigánka. Obavy jej mamy sa nepotvrdili, Janette zostala hrdá na svoj pôvod a dokázala, že patrí aj do sveta bielych a vzdelaných.