Príbeh
27/57

Oľga Baková Dievča, ktoré hovorilo s americkým prezidentom

Príbeh o Oľge Bakovej, ktorá sa vďaka svojej vytrvalosti stala známou rozhlasovou novinárkou.

Oľga sedela v kuchyni pod stolom a okolo seba videla niekoľko párov nôh. Jedny patrili jej mame a zvyšné jej priateľkám, ktoré v nedeľu popoludní prichádzali na kávu. Oľga počúvala ich rozhovory a sústredene si ich zapisovala do zošita.

Bavilo ju skladať si svoje vlastné príbehy a páčili sa aj jej okoliu. To ju povzbudilo, aby v písaní pokračovala. Rozhodla sa, že bude novinárka a prihlásila sa na žurnalistiku. Rodičia ale neboli nadšení. V tom čase v jej krajine nebola demokracia. Novinári, ktorí písali pravdivo, sa dostávali do veľkých problémov a otec s mamou sa báli, že dcéra ich bude mať tiež. Oľga však bola tvrdohlavá a trvala na svojom.

Keď bola študentkou, udialo sa čosi, čo nik nečakal. Po obrovských protestoch sa Slovensko stalo slobodnou krajinou a novinári zrazu mohli písať o všetkom, o čom chceli. Navyše, ľudia mohli slobodne prekročiť hranice a cestovať po svete! Každý chcel nakuknúť do krajín, o ktorých predtým len sníval. 

Učiteľka angličtiny Oľge nadšene oznámila, že aj ona má možnosť vycestovať – a to priamo na druhý koniec sveta – do Ameriky! Práve to bol jej sen. A teraz sa mohol splniť. Bol v tom však háčik. Oľga čakala dieťa a mala sa vydávať. Váhala. Ak túto ponuku odmietne, možno zahodí svoju životnú šancu.

Nakoniec zostala na Slovensku. Vychovávala s manželom krásnu dcérku a pustila sa do práce v rozhlase. Tam už si príbehy a texty nielen zapisovala, ale ich aj nahrávala. Rozprávať na mikrofón tak, aby vás ľudia radi počúvali, však vôbec nie je ľahké a Oľge sa najskôr nedarilo. Práca ju ale bavila, a tak veľmi sa snažila, až sa z nej stala jedna z najlepších zahraničných reportérok. Nebála sa za príbehmi vycestovať aj na také miesta, kde by sa iní neodvážili. Svoje nahrávky posielala z Ukrajiny, keď sa tam rozhorel konflikt, informovala o neslobode v Turecku aj z utečeneckých táborov na sýrskej hranici, či o biede v Etiópii. Precestovala kus sveta!

Vďaka svojej vytrvalosti sa stala známou rozhlasovou novinárkou a dostala šancu nahrávať príbehy priamo z Ameriky. Oľga bola prekvapená. Do zahraničia ako spravodajcov zvyčajne posielali mužov alebo kolegyne bez detí. Oľga už mala vlastnú rodinu, dve deti, k dcére medzitým pribudol syn, ktorý mal v tom čase len štyri roky.

Opäť stála pred veľkým rozhodnutím. Bol to napokon Oľgin manžel, kto povedal: „Ide sa!“ Nechcel, aby prišla o ďalšiu šancu. Spolu s deťmi sa presťahovali do Washingtonu a zostali tam žiť celých päť rokov.

Najväčším želaním reportérov v Amerike je urobiť rozhovor s prezidentom. A aj Oľga si to veľmi želala. To by bolo, ak by sa to podarilo! Lenže k americkému prezidentovi sa zvyčajne dostanú len slávni moderátori veľkých televízií a nie rozhlasové novinárky ako Oľga. Keď sa prezident jedného dňa rozhodol, že navštívi Slovensko, Oľga si povedala, že teraz prišla jej chvíľa. Vytrvalo písala do Bieleho domu, vysvetľovala, aké je dôležité, aby americký prezident dal rozhovor aj slovenskej novinárke. Jedného dňa jej zavolali z prezidentovej kancelárie: „Môžete prísť, ale bolo by dobré, ak by rozhovor zaznel aj v televízii.“ Americkí prezidenti totiž majú radi, keď ich vidno v televízii. Oľge sa podarilo splniť aj túto podmienku a pomaly cítila, ako sa jej sen stáva skutočnosťou.

Bolo to prvý raz, čo si Oľga sadla pred kameru. A to rovno v Bielom dome! Ešte predtým, než sa zapli svetlá a kamery, prezident si sadol oproti nej a začal sa s ňou priateľsky rozprávať. „Ako sa máte? A ako sa darí vašim deťom v škole?“ pýtal sa. Z Oľgy opadla tréma, pochopila, že aj americký prezident je obyčajný človek, ktorý sa občas rád porozpráva o rodine namiesto politiky. Po pár minútach s ňou začal žartovať: „Hej, Oľga, a nemala by si klásť otázky ty mne?“ Zapli sa kamery a Oľga sa pustila do práce.

Po návrate z Washingtonu jej ponúkla prácu Česká televízia. Oľga váhala, pretože rozhlasu sa nechcela vzdať. V televízii však mala šancu naučiť sa čosi nové. Opäť to bol manžel, kto ju povzbudil a podporil. Stala sa reportérkou zahraničnej televízie, Čechov informovala o tom, čo sa deje u nás na Slovensku. Na obrazovke ju môžete vidieť dodnes, najčastejšie debatuje za jedným stolom s múdrymi ženami. Za svoju reláciu získala aj novinársku cenu.

Aj keď už v rozhlase nepracuje, stále sa najistejšie cíti s mikrofónom v ruke, cez ktorý môže ľuďom rozprávať príbehy z celého sveta. „Rozhlasová robota je pre mňa najkrajšia na svete,“ hovorí Oľga.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy