Príbeh
17/57

Patricia Černáková Dievča, ktoré vytvára čarovné záhrady

Príbeh Patricie, ktorá učí ľudí spolupracovať s prírodou.

V malom mestečku na Gemeri, ktoré sa volá Revúca, bol jeden dom a okolo domu bola čarovná záhrada. Bola to záhrada, v ktorej si rastliny navzájom pomáhali a kde aj rastliny, ktoré bežne považujeme za burinu, mali svoje miesto.

V tejto záhrade bolo jazierko a v tom jazierku žili ryby a žaby. Jazierko to bolo tiež čarovné, pretože doň odtekala voda z kúpeľne domčeka, a tak jazierko pomáhalo uchovať vodu v krajine. V domčeku žilo dievčatko so svojimi rodičmi.

Dievčatko sa volalo Patricia. Keď mala Patricia 17 rokov, rozhodla sa zmeniť si farbu vlasov. Kúpila si v drogérii farbu na vlasy a doma v kúpeľni začala capkať na vlasy zapáchajúcu zmes. Vodu, ktorou si nafarbené vlasy opláchla, vypustila do čarovného jazierka. O niekoľko dní všetky rybky a žabky v jazierku uhynuli. Zabili ich chemikálie z Patriciinej farby na vlasy. Vtedy si uvedomila, že jej činy majú priame dôsledky na svet okolo nej.

Patriciin otec bol prvý odborník na permakultúru v našej krajine. Permakultúra sa snaží vytvárať záhrady a krajiny, ktoré sa čo najviac približujú prírode. Cesnak tam rastie pomedzi paradajky, burina sa nevytrháva a nie je tam rovný zelený trávnik. A aj taká žihľava je v permakultúre vítaná, lebo práve na nej žijú larvy motýľov. A toto všetko otec Patriciu naučil.

Patricia bola jedináčik, nemala okolo seba iné deti, nechodila ani do škôlky a jej otec sa s ňou vždy rozprával ako s dospelou a nie ako s dieťaťom. Hovoril jej o dôležitých veciach tohto sveta a učil ju, čo je podstatné. Patricia tak mala iné vnímanie svojho okolia a ostatné deti ju nechápali a zdala sa im čudná. Bohužiaľ, dali jej to často aj pocítiť a šikanovali ju. Bola však výborná žiačka, a to jej pomohlo prekonať ťažké roky základnej školy. Nemala síce kamarátky a kamarátov, ale vďaka svojim rodičom mala okolo seba množstvo zaujímavých ľudí, ktorí jej hovorili fascinujúce veci a otvárali jej nové obzory.

Patricia chcela ísť študovať architektúru, chcela navrhovať budovy a stavby. Jedného dňa jej kamarát povedal, že veď je stále v záhrade, mala by ísť študovať záhradnú architektúru. Spojenie prírody a architektúry bolo ideálne pre Patriciu, ktorá vďaka svojmu otcovi už vedela veľa vecí o krajine a vytváraní záhrad. Na vysokej škole opäť excelovala a učitelia si ju obľúbili, pretože sa zaujímala o všetky poznatky a sama prinášala nezvyčajné pohľady.

Po doštudovaní začala Patricia robiť na projektoch permakultúry. Raz išla na veľkú konferenciu do Brazílie a po konferencii ešte dva týždne cestovala po tejto najväčšej krajine Južnej Ameriky. Videla vyklčované lesy, veľa odpadkov a špinavú Amazonku, najdlhšiu rieku našej planéty. Ľudia, ktorí žili pri Amazonke, nemali čistú vodu z vodovodu a preto museli kupovať pitnú vodu v plastových fľašiach. Ale Patricia tam videla aj permakultúrne projekty, ktoré pomáhali obnoviť zničené lesy a zachytávať vodu z dažďa.

Keď sa vrátila na Slovensko a išla na letisku na záchod, uvedomila si, že kým na niektorých miestach Zeme pitnú vodu vôbec nemajú, my na Slovensku pitnou vodou splachujeme. Patricia sa odvtedy snaží ľuďom hovoriť aj o tom, aké dôležité je šetriť vodou.

Patricia má teraz svoj vlastný dom s čarovnou záhradou. Robí prednášky a kurzy o permakultúre a snaží sa zvyšovať povedomie o tom, aké dôležité je uvedomiť si, že všetko so všetkým súvisí. Vie, že naša planéta má veľa problémov, ktoré musí ľudstvo riešiť. Ale hovorí, že ľudstvo tvorí každý jeden z nás. A každý z nás musí prispieť svojou trochou k tomu, aby sme tieto problémy dokázali vyriešiť.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy