Zuzana Čaputová Dievča, ktoré sa nebálo

V meste obklopenom vinicami žilo dievča, ktoré sa volalo Zuzana.

Zuzana sa ako malá rada hrávala v záhrade svojej babičky plnej kvetov a predstavovala si, že je nebojácnou hrdinkou na strane dobra.

Keď neskôr objavila čaro kníh, do jej predstáv sa dostala optimistická a smelá Anna zo Zeleného domu, neskôr sa jej obľúbencom stal starodávny čínsky filozof Lao-c’ a jeho myšlienky plné múdrosti a láskavosti. V knihách hľadala odpovede na otázky, ktoré ju trápili. Prečo silnejší ubližujú slabším? Ako môžeme poraziť zlo? Môže vnútorná sila a dobro zvíťaziť nad mocnejšími nepriateľmi túžiacimi po peniazoch a nadvláde?

Zuzana vyrástla, bola z nej gymnazistka, začala meditovať a hrať basketbal, no láska ku knihám a spravodlivosti ju neopustila. Vraveli o nej, že je odvážna, no ona dobre vedela, že odvaha neznamená nemať strach, ale prekonať ho a ísť ďalej aj napriek nemu. „Ty si taká advokátka chudobných,“ smiala sa mama, keď sa Zuzana snažila obhajovať práva tých, ktorí boli v jej očiach nespravodlivo zatlačení do kúta, či to boli spolužiaci, ktorých sa ako predsedníčka triedy zastala alebo keď sa snažila nájsť útechu pre kamarátku, ktorej ublížili.

A tak sa teda Zuzana rozhodla stať právničkou. Už počas štúdia pomáhala deťom, ktoré nemali v živote šťastie, neskôr sa venovala problémom ľudí v meste a nakoniec musela vybojovať boj, ktorý bol veľkou skúškou jej vytrvalosti a odvahy. Tento boj sa stal dôkazom, že aj to najmocnejšie zlo môžu poraziť obyčajní ľudia, ak sa spoja a vydržia. Kauza „Pezinská skládka“ dostala do povedomia celého sveta nielen Pezinok – jej rodné mesto, ale aj Zuzanu, lebo práve ona sa ako mladá právnička postavila na čelo svojich spoluobčanov, ktorí nechceli, aby u nich vzniklo smetisko plné jedovatých látok. Zuzanu vtedy odhovárali a zastrašovali, ale ona neustúpila a vytrvala. Nechcela, aby ľudia v jej meste žili v blízkosti odpadu. Medzinárodný súd dal nakoniec za pravdu obyvateľom Pezinka a Zuzane, v USA dostala dokonca známu Goldmanovu environmentálnu cenu, a tak sa jej príbeh stal povzbudením pre mnoho ďalších ľudí na celom svete, ktorí bojujú za dobrú vec.

Pred jedovatými odpadmi však nestačí ubrániť jedno mesto. Brániť spravodlivosť a šťastie potrebujeme v celej našej krajine. A preto sa Zuzana rozhodla kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky. Aj toto rozhodnutie vyžadovalo odvahu. Pretože nikto taký ako Zuzana zatiaľ u nás na poste prezidenta nebol. Čím viac ľudí však spoznávalo Zuzanine názory, jej príbeh a silu vnútorného presvedčenia, tým viac bolo ochotných ju podporovať a nasledovať. Zuzana je totiž schopná zosobniť a pomenovať to, čo viacerí cítime: že všetci sme súčasťou jedného celku, že aj chudobní, či nešťastní ľudia sú naši a že súcit a empatia sú rovnako dôležité ako spoločenské postavenie či materiálny úspech.

Môžeme byť len takí silní, akí sú silní tí najslabší z nás. 

Každé dieťa by malo mať možnosť hrať sa v záhrade medzi kvetmi a čítať knihy. 

Zuzana Čaputová sa nebojí bojovať za lepší, šťastnejší, spravodlivejší svet nielen pre svoje mesto, nielen pre svoje dcéry, ale pre nás všetkých.