Julo Satinský Chlapec, ktorý rozveseľoval svet

Milé deti, jedného dňa, v jednej bratislavskej nemocnici, narodil sa chlapec s fúzami. Zbehli sa sestričky, doktori, sanitkári, ešte aj pani bufetárka sa išla pozrieť, čo je to za úkaz. Na druhom poschodí, v detskej postieľke, uvelebene ležal a usmieval sa na svet ako slniečko. Po nedlhom zvažovaní dostal chlapec s plnofúzom meno Julo.

Už od detstva nevedel obsedieť na zadku. Ledva sa poriadne rozkukal po svete a už behal mestom a príbehmi, ktoré si neustále vymýšľal, rozveseľoval ulice Bratislavy. Deti a aj rodičia sa od smiechu chytali za bruchá všade tam, kde sa Julo a jeho fúzy aspoň na chvíľu zastavili. Najviac sa plnofúzom páčilo na Dunajskej ulici, kde našli veľa pozorných poslucháčov pre svoje príbehy.

Zároveň Dunajská ulica poskytovala neúrekom situácií, z ktorých majiteľ plnofúzov Julo čerpal inšpiráciu. Začul dajaký príbeh, čo sa šmykol medzi domami, patrične ho okorenil vlastnou fantáziou, pridal postavy, pozmenil dej a príbeh bol na svete. Na Dunajskej, tam mal Julo slobodu pre svoje výmysly!

Časom Julove fúzy rástli do krásy a smäd po jeho vtipných príbehoch dostávali aj ľudia za hranicami Bratislavy. Išiel rozprávať svoje príbehy do televízie a výsledkom bol hurónsky smiech divákov. Išiel zahrať svoje príbehy do divadla a diváci sa išli popukať od smiechu. Išiel zaspievať svoje príbehy do rádia a poslucháči si spolu s Julom pohvizdovali popod fúzy.

Krajine ale v tých časoch vládol Zloduch, a tomu prekážal smiech, ktorý prinášali vtipné príbehy. Zloduch by bol najradšej, keby boli všetci vážni a žili životy bez zábavy. Zloduch chcel Jula a jeho plnofúz pristrihnúť a vystúpenia zakázať. Na chvíľu sa mu to aj podarilo, z čoho boli najviac smutní obyčajní ľudia, ktorým príbehy chýbali tak, ako chlebu chýba soľ.

Ale fúzy rastú a svoju cestu si vždy nájdu. To pochopil aj Zloduch a preto ustúpil hlasu ľudí, ktorí boli opäť hladní po skvelých príbehoch. A tých mal Julo plnú kapsu. Pravidelne cestoval na chalupu, kde si dobíjal energiu písaním ďalších a ďalších príbehov. Chalupárstvo a výpravy do prírody prinášali toľko dobrodružstva, že sa o nich filmári rozhodli natočiť film S tebou ma baví svet. Pozrite si ho, Julo v ňom exceloval!

Jeho fúzy naďalej rástli do krásy a priberali na váhe, čo ich majiteľ vysvetľoval tým, že väčšinou sa tučnie od šťastia. Vymyslel si prevlek, rozprávkovú postavičku Uja Klobásu a spolu s ním písal toľko príbehov a kníh pre deti, že tlačiarne museli tlačiť dňom aj nocou a beztak nestíhali zásobovať kníhkupectvá a knižnice. Televízie vysielali jeden program za druhým, rádiá, divadlá a noviny boli plné nových a nových príbehov. Všetci tajne dúfali, že už nikdy nenastane chvíľa, že by sa k ľudom nedostali nové príbehy.

Žiaľ, tak ako stromy nerastú do neba, tak ani fúzy nerastú donekonečna. Na sklonku života Julove fúzy osiveli a vediac, že sa blíži ich koniec, snažil sa rýchlo spísať čo najviac príbehov, ktoré by mali ľudia na rozveselenie do zásoby. Chcel prinášať úsmev ľuďom popod fúzy a nie sa vyplakávať. Julo tvrdil, že chlapec nikdy nebedáka. Je predsa chlap. A vďaka tomu máme od Jula a jeho plnofúza v archíve nepreberné množstvo neuveriteľných príbehov. Stačí sa začítať. 

S úctou k odkazu Júliusa Satinského,

Jaroslav Horváth a Eugen Finkei.