Juraj Rizman Chlapec, ktorý robil zle a polepšil sa

Príbeh lenivého žiaka a rebela, ktorého zachránila pomoc životnému prostrediu.

Juraj vyrastal v bratislavskom Novom Meste. Učiť sa mu veľmi nechcelo, ale keďže mal veľa energie, stále čosi vymýšľal. Po škole vždy najradšej hodil tašku veľkým oblúkom niekam do kúta a namiesto písania si úloh utekal von. Viac ako učiť sa ho bavilo jazdiť s kamošmi na bicykloch alebo hrať s nimi na dvore futbal a hokej.  

Škola však nie je žiadny holubník. Písať a čítať sa Juraj naučiť musel. Nešlo mu to ľahko. Nie preto, že by bol hlúpy, ale preto, že bol na učenie strašne lenivý. Keď bol s rodičmi pri mori, mama mu dovolila zaplávať si v ňom až po tom, čo si poctivo prečítal aspoň jednu kapitolu z rozprávky o Maťkovi a Kubkovi. Neznášal to. Bola to preňho hrozná nuda. 

Keď sa Juraj musel rozhodnúť, kam pôjde študovať, voľba bola jasná. Chcel sa venovať športu a nie knihám. A keďže už vtedy robil závodne cyklistiku, začal chodiť na športové gymnázium. Veľmi chcel byť úspešný profesionálny cyklista, ale… Nepodarilo sa to. Na stupne víťazov nedosiahnu všetci. Chlapcovi plnému energie a sily, ktorý práve začal dospievať, sa tým rozplynul jeho veľký sen. Juraj to bral veľmi ťažko.   

Zrazu nevedel, čo so sebou. Chytila ho muzika. Začal počúvať rôzne hudobné štýly a podľa toho zapadať do rôznych partií, nie vždy s najlepšou povesťou. Nezostalo to len pri hudbe. Niekedy prišlo aj na päste. Juraj rany dával aj dostával. Za necelé dva roky stihol byť skínom, pankáčom, metalistom, depešákom aj kadečím iným. Vystriedal hádam všetky hudobné štýly sveta. Vždy ho niečo nadchlo, aby ho to zase rýchlo prešlo. 

Niečo sa však zmenilo. Juraja po čase začalo zaujímať, o čom jeho obľúbené hudobné skupiny spievajú. Veľmi rýchlo zistil, že pesničky, ktoré počúval, neboli len o peknej melódii. Mnohé mali v slovách piesní ukryté posolstvo, vyjadrovali určitý názor či dokonca filozofiu.  

Objavovať tieto súvislosti začalo Juraja baviť. A tak sa z chlapca, ktorý veľmi nerád čítal, postupne stal dospievajúci mladý muž, ktorý hltal knihy o histórii, filozofii a politike. O tom, čo sa v nich dozvedel, celkom rád mudroval v partiách, v ktorých sa pohyboval, ale nikoho to príliš nezaujímalo. 

Juraj videl, ako zle dopadli niektorí jeho kamaráti. Viacerí skĺzli na šikmú plochu. Niektorí začali mať pre svoj zlý životný štýl problémy so zdravím a o niektorých sa dokonca začali zaujímať policajti. Niektorým už, žiaľ, nebolo pomoci. Juraj nechcel skončiť ako oni. Začal vážne uvažovať, kde je jeho miesto a ako by mohol byť po rokoch zaháľania prospešný. 

Nakoniec na to prišiel. Keď mal 16 rokov, narazil v jednom časopise na text o ochrane životného prostredia a organizácii Greenpeace. Zaujalo ho, že išlo o pozitívnu vec, ktorej však nechýbal ani poriadny kus akcie. A akčný Juraj, ktorý nikdy nevedel obsedieť na jednom mieste, zrazu objavil úplne nový svet.

Organizácii začal pomáhať ako dobrovoľník. Po vyučovaní sa už neflákal. Pomáhal s prípravou materiálov, chodil rozdávať letáky, zháňal podpisy pod rôzne petície, organizoval akcie. Zrazu mal veľa práce. A čo bolo najlepšie – jeho nová práca dávala zmysel a prinášala výsledky. 

Juraj išiel krok za krokom. Všetko, čo predtým zanedbával, si musel doštudovať. Z dobrovoľníka Greenpeace sa postupne stal aktivistom, fotografom, hovorcom a, nakoniec, po mnohých, mnohých rokoch práce a učenia sa aj riaditeľom tejto ochranárskej organizácie na Slovensku.  

S kamarátkami a kamarátmi ochranármi sa Jurajovi darilo. Vďaka ich projektom a kampaniam sa na Slovensku podarilo zlikvidovať množstvo nelegálnych skládok odpadu, obmedziť používanie niektorých nebezpečných chemikálií a zmeniť aj viaceré zákony, aby lepšie chránili ľudské zdravie a naše životné prostredie. A hoci sa Jurajovi a jeho priateľom na začiatku viacerí posmievali, že sú naivní, neskôr uznali, že sa im podarili veľké veci.

Juraj už dnes pre Greenpeace nepracuje. Posledné roky pôsobí v organizácii Via Iuris, ktorá sa venuje právu a spravodlivosti. Pomáha aktívnym jednotlivcom aj organizáciám, aby sa im nediali krivdy, aby ich lepšie chránili zákony a aby svoju prácu, napríklad aj v oblasti ochrany prírody, robili zrozumiteľnejšie a efektívnejšie. 

Ochranárom dušou a telom však Juraj ostal dodnes. Ekologickým organizáciám sa stále snaží pomáhať vo svojom voľnom čase. Juraj totiž hovorí, že aktivisti síce vyhrali množstvo dôležitých bitiek, ale problém so znečisťovaním životného prostredia na Zemi je taký obrovský, že nás všetkých ešte čaká veľmi veľa práce. Niekedy sa nám môže zdať, že problémov je tak veľa a sú také komplikované, že sa nedajú zvládnuť. Juraj však verí, že sa nám to aj tak podarí.  Len sa nikdy nesmieme zľaknúť výzvy a vopred sa vzdať.