Príbeh
5/57

Zuzka Kronerová Dievča, ktoré rástlo v šatni

Príbeh Zuzany, ktorá prekonala plachosť a vyrástla z nej pani herečka.

Hneď ako sa malá Zuzka naučila čítať, nevedela s tým prestať. Najradšej čítala s baterkou pod paplónom. (Preto dnes nosí okuliare, takže ak sa dá, radšej čítajte pri svetle). Všetko, čo si Zuzka prečítala, potom veľmi rada skúšala na vlastnej koži. Hrala na klavíri, spievala a chvíľku túžila byť aj baletkou, predavačkou zmrzliny, šoférkou či rybárkou.

Našťastie jej v tomto mama Terézia a ocko Jozef veľmi rozumeli, lebo obaja boli veľmi talentovaní herci. Malá Zuzka rada robievala aj parádne grimasy do zrkadla. Rodičia sa začali obávať, aby jej táto záľuba neuškodila, a tak jedného dňa zrkadlo odstránili. Ale netušili, že Zuzka má uši ako radary a nájde si inú záľubu. Strašne rada počúvala dospelých. Nenápadne sa usadila na zem a v odraze skrinky sledovala rodičov a ich kamarátov hercov, ako sa bavia. A potom, z ničoho nič, keď sedela na nočníku, začala recitovať monológ Othella. (Monológ je časť divadelnej hry, kde herec hovorí sám pre seba a Othello je postava v takejto hre od známeho autora Williama Shakespeara, keby ste nevedeli). 

Zuzana bola jedináčik. Možno si myslíte, že bola preto zahľadená do seba, sebecká alebo rozmaznaná. Ale bolo to celkom inak! Bola veľmi plachá a veľmi túžila po kamarátoch. A keď už sa s niekým skamarátila, kamarátstvo jej vydržalo dodnes. Takí vedia byť jedináčikovia. Úplne najviac si vážia kamarátstvo.

Ozajstné kamarátstva k nej prišli v Bratislave, kam sa z Martina presťahovali, keď mala štyri roky. Rodičia dostali v hlavnom meste viac hereckých príležitostí, ale dlho nemali kde bývať. Preto všetci traja bývali takmer dva roky v divadle – v hereckej šatni. Tak sa stalo, že malá Zuzka sa v divadle naozaj cítila ako doma. Milovala jeho vôňu! Najviac jej voňali čarovné miesta – maskérňa a rekvizitáreň. Teta maskérka jej prirobila dva dlhé vrkoče a zrazu bolo zo Zuzky celkom iné dievča! Medzi rekvizitami boli samé čarovné veci! Jablká, ktoré vyzerali ako úplne ozajstné, boli ľahučké ako pierko, rytierske brnenie a kráľovská koruna ako z rozprávky! Všetkého sa mohla dotýkať! A tých šiat! Od výmyslu sveta!

Divadlo Zuzke učarovalo a stále viac ju priťahovalo. Ocko s mamou ju však od tejto práce odhovárali, lebo vedeli, že je náročná. Veľmi túžila ísť aspoň do dramatickej družiny v rozhlase, no rodičia boli proti.

Nakoniec si sama odvážne zvolila cestu a začala študovať herectvo na Vysokej škole múzických umení. Hoci rodičia neprestali byť na jej herectvo kritickí, časom zistila, že ju týmto spôsobom ticho podporovali a boli na ňu hrdí.

A tak sa z malej Zuzky, ktorá si o sebe dlho myslela, že má priveľký nos, stala pani herečka. Vďaka svojej profesii prekonala plachosť a v divadle získala mnoho priateľov, po ktorých vždy túžila. A spolu s nimi sa dokázala postaviť aj proti zlu v spoločnosti. Nielen v roku 1989, ale aj dnes. Keby mala Zuzka čarovný prútik, urobila by hviezdy z tých, ktorí si to zaslúžia – kvalitní lekári, učitelia, vedci, spisovatelia či filozofi. Aby sa s nimi chceli všetci fotiť a vážili si ich.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy