M.R. Štefánik Chlapec, ktorý miloval hviezdy

V malej dedinke Košariská nikto netušil, aký významný človek prišiel na svet 21. júla 1880. Pomenovali ho Milan, druhé meno dostal Rastislav, aby mu po celý život pripomínalo hlboké slovenské a slovanské korene, z ktorých pochádza. Jeho otcom nebol nik iný ako evanjelický farár Pavol Štefánik. So svojou manželkou Albertínou mali dokopy 12 detí a vôbec to nemali jednoduché. Hoci boli chudobní, vzdelanie bolo pre nich samozrejmosťou.

Malý Milan ešte nechodil do školy, keď dostal pravé kiahne. Našťastie sa uzdravil, ale na tvári mu zostali jazvy, ktoré sa ako dospelý snažil zakryť bradou. Od mala bol veľmi vnímavý, šikovný a rád čítal. Na základnej škole patril medzi najlepších žiakov a už vtedy ho zaujala nočná obloha. Zrejme láska k hviezdam ho nakoniec priviedla k lietaniu, ktorému sa počas vojny venoval naplno. Veľakrát sa stalo, že sa zasníval a pozoroval hviezdy hlboko do noci, čo sa veľmi nepáčilo jeho rodičom, najmä otcovi.

Otec mu radil, aby si vybral také povolanie, s ktorým sa neskôr uživí. V Prahe začal študovať stavebné inžinierstvo. Jeho vášňou však bola od detstva astronómia, a preto sa rozhodol prestúpiť, z čoho rodičia neboli nadšení. Otec ho dokonca vyhnal z domu, po čase sa však uzmierili.

Milan sa však nevzdal, hoci nemal veľa peňazí a musel si zobrať pôžičku. Stretol sa tu totiž s T. G. Masarykom, ktorého si veľmi obľúbil a začal tu navštevovať spolok Detvan. V Prahe bol šťastný a zaujímali ho pamiatky, rád hral biliard, učil sa šermovať a zdokonaľoval sa v streľbe. Po štúdiách mal veľké plány, jeho najväčším snom bolo pracovať s dvomi najslávnejšími astronómami v Paríži. Jeho začiatky boli ťažké a nikto ho nepoznal. Napokon sa na Milana usmialo šťastie a dostal ponuku pracovať v slávnom observatóriu Meudon.

Cestoval po celom svete, ovládal osem jazykov, s údivom pozoroval slnko, planéty, meteority a ako prvý Slovák vystúpil na Mont Blanc. Najviac mu učarovalo Tahiti pre svoje čisté nebo. Počas zahraničných ciest hľadal miesto pre svoju hvezdáreň a popritom sa aj ako diplomat stretol významnými osobnosťami – s ruským cárom, rumunským kráľom a talianskou kráľovnou, prijal ho tiež japonský cisár, pápež, ale aj premiéri a prezidenti mnohých štátov.

Milan Rastislav síce nebol vysoký, ale vynikal svojimi myšlienkami. Všade, kam prišiel, bol veľmi obľúbený a všetkých očaril svojím šarmom, čím pripravil cestu T. G. Masarykovi. Keď vypukla 1. svetová vojna, dobrovoľne sa prihlásil k letectvu. Priamo na fronte tak mohol zdokonaľovať svoje meteorologické pozorovania, pretože počasie bolo pre pilotov veľmi dôležité.

Po návrate do Paríža, začal Milan spolu s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom pracovať na vzniku česko-slovenského štátu. Vybudoval légie vo Francúzsku, Rusku i Taliansku. Nakoniec sa im podarilo vytvoriť spoločný štát, hoci ich to stálo veľa energie a presviedčania. V roku 1918 sa Milan Rastislav stal generálom a prvým ministrom vojny ČSR.

Bol na vrchole síl, bol zasnúbený s Taliankou Giulianou Benzoni, ale vôbec netušil, že návratu domov sa už nedožije. Spolu s ďalšími tromi letcami tragicky zahynul pri páde lietadla v Ivanke pri Dunaji. Rozlúčiť sa s ním prišlo obrovské množstvo ľudí a na jeho počesť postavili veľkú mohylu na Bradle. Je tak bližšie k hviezdam na oblohe, ktoré tak miloval. Stal sa hrdinom, ktorého si dodnes pripomínajú, učia sa o ňom a vážia si ho. Veľký malý Slovák, pre ktorého nič nebolo nemožné.