Príbeh
52/57

Veronika Boisanfray Dievča, ktoré šije kabelky pre prezidentku

Príbeh brašniarky Veroniky Boisanfray, ktorej remeslo privial osud sám.

Kde šilo, tam šilo, v ďalekom Francúzsku, v meste Saint-Arnoult žil a pracoval jeden šikovný brašnár, ktorý sa volal Thierry Boisanfray. Brašnár je remeselník, ktorý šije a vyrába z kože tašky, batohy, opasky, peňaženky, púzdra a podobné pekné veci. 

Thierry mal syna Bastiena, ten sa však o jeho remeslo nezaujímal. Zaujímal ho život ľudí v malých postkomunistických krajinách, akou bolo aj Slovensko. A tak Bastien odišiel z Francúzska na Slovensko študovať medzinárodné vzťahy. Tak sa to štúdium volalo. V Bratislave si hneď našiel kamarátov, ktorí ho zoznámili so slovenským dievčaťom Veronikou. A Bastien sa zaľúbil. 

Bastienovi sa na Veronike páčilo aj to, že mala, rovnako ako on, rada umenie. Keď bola Veronika malé dievča, žila v Novom Meste nad Váhom a zo svojich učiteľov mala najradšej pani učiteľku Evu Harmadyovú, ktorá ju učila výtvarnú výchovu.

Veronike sa veľmi páčilo, ako sa obliekala – aké nosila šaty, náhrdelníky, aj to, že si vedela sama vyrábať šperky. Tak takto si Veronika predstavovala umelkyňu. A predstavovala si, že jedného dňa aj ona bude umelkyňa ako jej pani učiteľka.

Keď bola Veronika staršia, najprv študovala za učiteľku výtvarnej výchovy a prírodopisu v Trnave a potom aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, taký moderný odbor, ktorý sa volá intermédiá a multimédiá. Veronika vždy vedela, že chce pracovať v umení a kultúre, ale hľadala si svoje miesto a postupne skúšala rôzne práce.

Dva roky po škole učila deti na krúžku výtvarnej výchovy. Potom pracovala v Hudobnom centre: organizovala výchovné koncerty pre deti a vybavovala všetko okolo koncertov. Tichú Veroniku táto práca naučila robiť veci, ktoré jej neboli prirodzene blízke: zdvihnúť telefón, volať cudzím ľuďom, ponúkať koncerty. Ako sama teraz hovorí, táto práca jej pomohla nadobudnúť obchodného ducha.

Raz Bastien zobral Veroniku domov, do Francúzska, na návštevu rodičov. Veronika s údivom sledovala Thierryho pri práci v jeho brašniarskej dielni, a dokonca si s jeho pomocou sama vyrobila opasok a peňaženku. Thierry mal vtedy už šesťdesiat rokov, a Veronika vedela, že jedného dňa už nebude mať dosť síl pracovať vo svojom ateliéri a bolo jej to ľúto, že také krásne remeslo a dielňa raz zanikne. 

Roky išli a jedného dňa sa Thierry naozaj rozhodol, že ide do dôchodku. Ani on však nechcel, aby jeho remeslo zaniklo a ponúkol Veronike a Bastienovi, aby zdedili po ňom dielňu aj všetky jeho vedomosti. Veronika a Bastien nad tým dlho rozmýšľali. Znamenalo to veľa riskovať: zanechať svoje zamestnania a učiť sa niečo úplne od začiatku. Napokon sa rozhodli srdcom. Nastúpili ako v rozprávke do učenia k Thierrymu s plánom, že keď sa všetko naučia, zbalia stroje, náradie, kože a strihy tašiek, naložia ich na kamión a celú dielňu odvezú do Bratislavy. 

A tak sa stalo. Po roku príprav a týždni balenia sa celá dielňa Thierryho Boisanfray presťahovala do Bratislavy. Tu jej Veronika a Bastien vymýšľali nové meno. Nepotrvalo dlho a z dielne sa stala VERBUA. VER ako Veronika a BUA sa vyslovuje začiatok mena Boisanfray. VERBUA. Pod touto značkou začali šiť prvé kabelky a ponúkať ich na rôznych trhoch a predajných akciách. Ich práca zaujala aj módneho návrhára Borisa Hanečku, ktorému vyrobili viacero kabeliek k jeho kolekciám šiat.

A ako sa Veronike a Bastienovi spolu pracuje? Prácu majú podelenú. Kabelky vymýšľajú spolu, vymyslenú kabelku potom Veronika nakreslí a podľa jej návrhu ju začnú vyrábať. Bastien je vraj pri tom šikovnejší, ale Veronika rýchlejšia. Aj tak trvá ručná výroba jednej kabelky 7 až 10 dní. 

V roku 2019 sa v našej krajine udiala veľká vec: prvý raz v histórii sa stala prezidentkou žena, múdra a elegantná Zuzana Čaputová. Na slávnostnú inauguráciu prezidentky šil šaty práve návrhár Boris Hanečka, ktorý zavolal Veronike a Bastienovi, aby urobili k jeho šatám kabelku pre pani prezidentku. 

Bola to pre nich nová výzva, lebo na kabelke nepracovali iba sami, ale celý tím ľudí: aj návrhár Boris, aj štylistka, aj protokolistka pani prezidentky, ktorá stráži, aby všetko v ten deň bolo v súlade s etiketou. Kabelky pre prezidentku nakoniec šili až dve, a obe pani prezidentka dodnes nosí, môžete ich často vidieť na jej fotkách z návštev v zahraničí. 

A tak sa aj vďaka Veronike a jej citu pre umenie stalo, že remeslo francúzskeho brašnára Thierryho žije ďalej – na Slovensku. Z rúk Veroniky a Bastiena putuje do rúk dám, ako je pani prezidentka Zuzana Čaputová.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy