Príbeh
33/57

Marián Varga Chlapec, ktorý krotil čertov a našiel krásu

Príbeh o hudobníkovi Mariánovi Vargovi, ktorého očaril zvuk slobodných a priezračných tónov.

Marián Varga nebol obyčajné dieťa a prejavilo sa to veľmi rýchlo. Keď bol malý, býval v Skalici, čo je mestečko neďaleko hraníc s Moravou. Vargovci mali doma odjakživa klavír. Marián, sotva dočiahol na klávesnicu, nevedel ešte ani čítať, a už začal na klavíri brnkať a naozaj to neznelo, ako keď po klávesnici prebehne mačka. On na tom klavíri naozaj hral. A vedel dokonca pekne zahrať aj zvieratká a rôzne namaľované postavičky z obrázkovej knižky, ktorú mal postavenú na klavíri. Len čerta, toho sa bál a rýchlo prehadzoval stránku. 

Čoskoro sa začal na klavíri učiť aj naozaj s jednou milou pani učiteľkou a išlo mu to ako po masle. Hral oveľa náročnejšie skladby, ako hrávajú deti v jeho veku. Mal skvelú pamäť. Čo počul, to vedel zahrať, pekne obidvoma rukami, nielen vybrnkať jedným prstom. A začal skladať vlastné piesne.

Potom sa s rodičmi presťahoval do Bratislavy a tam už chodil k naozajstnému skladateľovi, Jánovi Cikkerovi a ten ho učil rád, lebo bol veľmi šikovný. Kam inam môže ísť chlapec, pre ktorého je hudba celým svetom, ako na konzervatórium? To však nedokončil, lebo ho zlákal iný svet. Boli 60. roky, v Bratislave vznikali rockové kapely, ktoré boli pre mladého Mariána Vargu zaujímavejšie ako predstava, že bude hrať ako vážny koncertný umelec vo fraku. V móde boli dlhé vlasy a elektrické gitary.

Do jednej takej sa 21-ročný Varga dostal, aj keď klávesové nástroje neboli v tejto hudbe obvyklé. Stal sa členom najznámejšej a najlepšej rockovej kapely v Bratislave so spevákom Pavlom Hammelom, ktorá sa volala Prúdy. Ak by ste sa spýtali rodičov alebo starých rodičov, asi ju budú poznať. Marián Varga zložil väčšinu piesní pre prvý album Zvoňte, zvonky, ktorý sa doteraz považuje za jeden z najlepších v slovenskej hudbe. Sláva kapely sa dostala aj do Prahy, kde mali dosť svojich vlastných skupín. 

Marián však chcel ísť ďalej a robiť „vážnejšiu“ hudbu ako krátke pesničky a hlavne chcel hrať na elektrickom organe, čo bol vtedy veľmi populárny nástroj (a vlastne doteraz je). Preto založil svoju vlastnú skupinu, Collegium Musicum. A stala sa zvláštna vec: kapelu, ktorá hrala dlhé a komplikované skladby, v ktorých sa iba málokedy spievalo, začali milovať ľudia z Čiech, Slovenska, ale aj Maďarska, Poľska či Nemecka.

Marián bol na pódiu ako čarodejník, ktorý vypúšťal z nástroja čertov, ale aj čistú krásu a publikum len zhypnotizovane pozeralo, čo to stvára. Bolo to ako veľké kúzelnícke predstavenie, akurát Varga nevyťahoval z klobúka rôzne veci, ale tóny z organu.

Začalo sa obdobie veľkej slávy, pri koncertoch bola tlačenica, že často musela pomáhať polícia. Marián bol hviezda, čo nebýva také obvyklé, keď človek nie je spevákom. A ešte jedna vec: bola to doba socializmu, kedy sme nemohli chodiť do zahraničia len tak, na hraniciach boli natiahnuté ostnaté drôty, ktoré strážili vojaci so psami, a kto sa pokúsil prejsť, zle dopadol. Ľudia si nemohli kúpiť oblečenie, tenisky alebo hudbu, akú chceli a keď povedali napríklad v kaviarni niečo proti štátu, zobrali ich tajní policajti. Žili sme tu ako vo väzení a Marián Varga nám prinášal radosť a slobodu. Keď boli ľudia na koncerte, akoby sme sa ocitli v Londýne alebo New Yorku.  

Okrem hudby, ktorú vyčarovával so skupinou Collegium Musicum, robil aj kratšie pesničky, hlavne s Pavlom Hammelom. Ale nielen pesničky. Spolu zložili aj prvý slovenský muzikál Cyrano z predmestia, ktorý sa hráva v rôznych verziách dodnes. Premiéru mal v roku 1978 a bola to veľká sláva, kvôli hudbe, ale aj kvôli vtedy modernému zvuku a tanečným číslam, aké sa dovtedy u nás nerobili.

Éra skupiny Collegium Musicum skončila v roku 1980 a Marián odvtedy hral väčšinou sám alebo s malým orchestrom, pre ktorý upravil svoje skladby. Veľa čítal, študoval, bol to skrátka veľmi vzdelaný človek a žil pokojný život so svojou manželkou a psíkom. Búrlivé časy, kedy mal obdobia, že napríklad dva dni spal a dva dni bol hore a párty boli pravidelnou súčasťou jeho života, nechal v minulosti. Žiadni démoni ho už neotravovali. Ostala mu len jedna neresť, silné fajčenie, bez typickej cigary si ho už človek ani nevedel predstaviť. Zomrel na rakovinu pľúc v auguste 2017. Mal 70 rokov.

O Mariánovi Vargovi sa hovorilo všeličo, ale to sa hovorieva o ľuďoch, ktorí sú nápadní. V skutočnosti bol Marián láskavý a vtipný chlapík, a nikto si nepamätá, že by niekoho podrazil alebo oklamal. Jeho hudba, ktorá je často čistá a naozaj krásna, to len dosvedčuje.   

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy